JOZEF SZENTIVÁNYI
ZAKLADATEĽ ŠTRBSKÉHO PLESA
Keď po zrušení poddanstva v roku 1848 dozrel čas rozdeliť majetok medzi dedičov, Štrbské Pleso z jeho rodiny nikto nechcel.
Dovtedajšie využívanie tohto územia, predovšetkým ako poľovníckeho revíru a zásobárne dreva, ako keby v tomto období stratilo pre nich význam. Výhodnejšie sa v tom čase ukazovalo pasienkárske využívanie územia, lenže kvôli tomu by bolo treba „veľkú mláku“ najprv vypustiť a zem vysušiť.
Nechceli ho ani bývalí poddaní Szentiványiovcov – Štrbania. Neskôr si ho však Szentiványi vzal a okolo roku 1860 ho dal zarybniť. Zaslúžil sa tiež o jeho prvé zmapovanie a aj o hĺbkové merania v Štrbskom plese.
Ako predvídavý hospodár dokázal oceniť aj význam práve sa budujúcej železnice, ktorá viedla popod úpätie Tatier z Bohumína do Košíc. Správne predpokladal, že železnica sprístupní krásy Tatier širokej verejnosti a pre ich zvýšenú návštevnosť budú potrebné turistické základne bližšie v horách.
Už v roku 1872 dal postaviť na južnom brehu Štrbského plesa súkromnú poľovnícku chatku, ktorú zakrátko sprístupnil aj verejnosti. Tá sa stala základom neskoršej osady Štrbské Pleso, ako tretej najstaršej turistickej a kúpeľnej osady na južnej strane Tatier.
#sPanoramouZaHistoriou
#50rokovSvami
Zdroj: Štrbské noviny: História Štrbského Plesa, 1. diel, November 2017